Inteview v Trende zo 17. Mája 2012
Ku krásnej prírode má patriť aj príjemná atmosféra, aby krajina nebola iba na jedno použitie
Vyše šesť rokov pracujem ako sprievodca a organizátor pobytov na Slovensku. Prvýkrát som navštívil Československo v roku 1986 a viac-menej 20 rokov už žijem na Slovensku, kde som okrem iného spoluzakladal študijný odbor nederlandistika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Ku krásnej prírode má patriť aj príjemná atmosféra, aby krajina nebola iba na jedno použitie
Vyše šesť rokov pracujem ako sprievodca a organizátor pobytov na Slovensku. Prvýkrát som navštívil Československo v roku 1986 a viac-menej 20 rokov už žijem na Slovensku, kde som okrem iného spoluzakladal študijný odbor nederlandistika na Filozofickejfakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Mám rád túto krajinu a snažím sa ju čo najlepšiepropagovať, najmä v Belgicku a Holandsku, odkiaľ pochádzam. Aj preto som napísal a vydal začiatkom tohto roka 300-stranový bedeker v holandčine o Slovensku. Sprevádzal som tu tisíce turistov a vari nemusím vysvetľovať, že zahraniční návštevníci sú nadšení krásou Slovenska.
Bez očakávaní
Sú nadšení predovšetkým preto, lebo nemajú žiadne očakávania. O Slovensku vedia veľmi málo. Zrazu zistia, aká je tu úžasná príroda. Ešte viac sú prekvapení mestečkami, pretože tu nachádzajú rovnaké kultúrne korene ako u nich – gotika, synagógy, rôzne galérie, koncertné sály…
Keď som bol v januári tohto roku na cestovnom veľtrhu v Utrechte a Bruseli, mnohí mi povedali, že už boli v Česku, Poľsku, Maďarsku, teraz chcú vidieť aj niečo iné, teda navštíviť i Slovensko. Cítil som však u nich neistotu, ako keby sa nazdávali, že tu doteraz vládne Divoký východ. Musel som tieto
domnienky vyvracať a presvedčovať, že je to taká krajina ako jej susedky. Je však krajšia, neobjavená, a preto aj exotická, aj keď patrí k západnej kultúre.
Ľudia z Beneluxu najradšej cestujú individuálne, karavanom či autom, aby mohli prenocovať v kempingoch alebo v penziónoch. Chcú intenzívne cestovať a veľa vidieť, byť stále na inom mieste. Skupinových zájazdov je málo. Slovensko ako cieľová krajina sa v Beneluxe zle predáva a ak, tak spolu s Prahou, Krakovom či Budapešťou.
Na budúci rok už nie
Ľudí, ktorým dávam tipy alebo ich sprevádzam, vždy poprosím, aby mi poslali spätnú väzbu. Bez výnimiek boli nadšení krásou
Slovenska, ale napriek tomu príliš často počúvam vetu „na budúci rok už tam nepôjdeme“. Ako keby bolo Slovensko krajinou na jedno použitie. Čo im prekáža? Hádam viacerí budú prekvapení, ale málokedy sa návštevníci sťažujú na služby. Zdá sa, že na tie sa viac sťažujú sami Slováci. Cudzinec ako keby
rozumel, že život tu zatiaľ nie je optimálny, takže nemôže očakávať vždy úsmev na tvári. Čo však zahraničným návštevníkom prekáža, sú napríklad divoké skládky pri parkoviskách a odpadky v prírode. Keďže Holanďania a Belgičania radi chodievajú do prírody a radi sa venujú aktívnemu oddychu, sú pohoršení špinou, s ktorou sú tu konfrontovaní. Ten kontrast si nevedia vysvetliť: nádherná príroda a odpadky v nej. Hoci areál kempingu, penziónu či hotela je čistý, pár
metrov ďalej, takmer hneď „za rohom“ vidia špinu a odpad. To je podľa mňa jadro problému v turizme na Slovensku: starám sa dobre o svoj majetok, ale čo je za rohom, to sa ma už netýka a za to nemôžem. Hoci práve tu by poskytovatelia služieb mali spolupracovať, cítiť spoluzodpovednosť. Ich služby sa predsa nekončia
pri ich bráne. Hygiena a čistota by mali byť samozrejmosťou, ale často nie sú. Druhou vecou, ktorá turistom z Beneluxu chýba, je určitá atmosféra, takzvaný couleur locale, niečo, čo by robilo krajinu unikátnou. Couleur locale je základ, aby sa človek niekam vrátil, a to je ten dôvod, prečo Francúzsko je stále také populárne u mnohých, aj keď tam už boli stokrát. Čo môže byť tá slovenská atmosféra? Ťažko to pomenovať, pretože to je v citoch a pocitoch a je to veľmi osobité. Česť výnimkám, ale turista má často pocit, že na celom Slovensku varí jeden jediný kuchár. Penzióny a hotely majú takmer rovnaký nábytok, zvláštne sú aj dekorácie z umelých kvetov. Všade hlasno počuť rovnakú hudbu z rádia, dokonca aj hlboko v prírode, kde človek očakáva najmä pokoj, prípadne mu pod oknom celú noc šteká pes. Turista opäť vníma ten kontrast – nádherná krajina, ale atmosféra s ňou neladí.
Vedieť poradiť, zaujímať sa
Hoci som spomínal, že k úrovni služieb zahraniční turisti väčšinou nemajú výhrady, predsa aj v tom je čo zlepšovať. Hosť vie akceptovať, že človek poskytujúci služby nemusí mať vždy dobrú náladu, ale predsa len očakáva, aby bol personál dobre informovaný, aby sa vedel dohovoriť. Dobrá služba je najmä v maličkostiach: pozdraviť sa, a to nielen keď človek prichádza, zaujímať sa o klienta, ako sa mal cez deň, kde bol. Klient príliš často má pocit, ako keby si ho nevšímali. Personál by sa mal zaujímať nielen o svoje zariadenie, ale aj o okolie, o možnosti stravovania aj inde, o turistiku, pamiatky. Mal by nezištne poradiť, lebo aj v tomto prípade je dôležitá spolupráca. Môžete mať ten najlepší hotel, ale sám dokážete málo. A veta „to sa nedá“ nesmie existovať.
Som presvedčený, že ak Slovensko splní tieto úplne základné atribúty v turizme: čistota, príjemná atmosféra a dobré služby, budú sa sem turisti, ktorí Slovensko objavili, vracať.
Rýchlo odpovedať
Turista dnes myslí ekologicky. Takže slnečné kolektory či triedený odpad sú plusom. V chladnejších mesiacoch je dobre šetriť aj na kúrení. Západniar naozaj nemusí mať teplotu na izbe viac ako 20 stupňov. Bezbariérový vstup by mal byť úplne samozrejmý. Aj keď možno dôchodcovia nenavštevujú určité zaradenia, bezbariérový vstup znamená, že majiteľ sa stará o svojich klientov. WiFi sa žiada už takmer všade a malo by to byť v cene. Keď ideme do neznámej krajiny, chceme ochutnať alebo si odtiaľ priniesť niečo, čo doma nemáme – to znamená domáce produkty ako džemy, med, kompóty, huby atď. Na tom sa dnes vo svete zarába. Absolútne nevyhnutná je rýchla komunikácia. Príliš často sa stane, že klient sa mailom obráti na poskytovateľa služieb, ale žiadnu odpoveď nedostane. Načo je potom uvedená mailová adresa? Keď sa spýtam dovolenkára, prečo si vybral práve tento kemp, tento penzión, väčšinou odpovie: lebo na môj mail hneď reagovali. Prečo Slováci dokážu byť veľmi srdeční v súkromí a vonku sa už boja ukázať svoju prívetivú tvár? Mal som cyklistov, ktorí si našli penzión v Dunajskej Strede. Prišli takmer o polnoci, lebo zablúdili, boli unavení, vyčerpaní. Predstavte si, majiteľ sa netváril kyslo, že ho v noci zobudili, ale ospravedlnil sa im, ba daroval im pollitrovku domácej pálenky ako útechu. Sú to maličkosti, ale práve tie robia pobyt nezabudnuteľným.
Príroda ako základ
Ak chce Slovensko vybudovať trvalo udržateľný turizmus, malo by vychádzať z jeho silnej stránky a tou je, opakujem, príroda. Propagácia a ochrana prírody by mali byť na prvom mieste. Tu sa môže vytvoriť ten „couleur locale“, tá špecifická atmosféra, lebo každý
turista zo Západu ju hľadá v krajine, ktorú navštevuje. So super lyžiarskymi strediskami nevybudujeme pevný základ turizmu, lebo zima bude čoraz menej istá a konkurovať v tom napríklad Rakúsku je takmer nemožné. Ďalšie super veľké hotely nepotrebujeme, ale viac malých, príjemných rodinných penziónov. Takých, kde sa ich majiteľ nestará v prvom rade o rýchlo návratnú investíciu, ale je stále prítomný, stará sa o svojich hostí, vytvára príjemnú atmosféru. Tak, ako to vidíme na niektorých salašoch, kde je vždy plno. Čo tu ešte chýba, sú aj agropenzióny, hoci dopyt po tomto type dovolenky je veľký. Pritom v agropenziónoch sú tu najmä kone, čo pre turistu zo zahraničia je záhada.
Šiť na mieru
Viem, že všetko nejde naraz, ale predsa už prešlo viac ako 20 rokov od revolúcie, pritom
Slovensko zostalo v turizme ďaleko za okolitými krajinami. Časť viny je aj na strane inštitúcií, ktoré propagujú Slovensko v zahraničí. Aj tam je čo zlepšovať, hoci niečo sa už deje. Napríklad propagačné materiály by mali byť šité na mieru jednotlivým trhom. Ak sa Slovensko zúčastní na veľtrhu v Belgicku a Holandsku, malo by tam čo najviac propagovať svoju prírodu – turistiku, národné parky, cykloturizmus, kempingy, penzióny, hrady, zámky, miesta zaradené na zoznamy UNESCO. Aj keď takmer každý v Beneluxe hovorí po anglicky, materiál by mal byť dodaný v holandčine, v Belgicku čiastočne aj po francúzsky. Mimochodom, od 1. januára prestala existovať pobočka SACR v Beneluxe, v Amsterdame. Budeme dúfať, že nie natrvalo, pretože niečo zrušiť je vždy oveľa jednoduchšie ako vybudovať. Bolo by múdre ju otvoriť v Bruseli, čo je predsa hlavné mesto Európy. Slovensko sa má prezentovať ako moderná, dynamická a kultúrna krajina, pevne zakotvená v európskom priestore. Skúsme trochu zabudnúť na Jánošíka. Hovorí sa, že moderná Európa sa končí tam, pokiaľ sa dostala gotika. Nuž, jedna z najväčších a najvýchodnejších gotických stavieb sa nachádza v Košiciach. Slovensko má naozaj čo ponúkať. Tu žili veľkí skladatelia ako van Beethoven a Schubert. Bartók cestoval krajinou, aby sa inšpiroval slovenskou folklórnou hudbou. Kafka sa takmer rok liečil v Tatrách, Marai sa narodil v Košiciach, Warhol tam má svoje najväčšie múzeum mimo Ameriky. Ladislav Medňanský a Koloman Sokol sú svetoznámi maliari. Každý starší „západniar“ pozná fotky Ladislava Bielika z augusta 1968, ale nevie, že to bol Slovák a tie fotky urobil v Bratislave. V SNP padli mnohí Francúzi, Holanďania, Belgičania. Slovenské dokumentárne filmy sú uznávané a zažívajú úspech na filmových festivaloch; slávny film o Draculovi Nosferatu bol z veľkej časti filmovaný na Oravskom zámku, ale nikto za hranicami o tom nevie. Buďme hrdí na túto krajinu. Zdravá hrdosť – to je cítiť sa rovný s inými národmi a národnosťami. Začať treba od seba, nekopírovať, ale učiť sa od iných. Cítiť sa zodpovedný aj za priestor, ktorý je za našou bránou.
Prečítajte si na Relax extrend
PDF: Download
